Ako dodal, v zozname jaskýň SR sa uvádza jej názov ako Borová hora, miestni ju však môžu poznať aj ako Jaskyňu na Podborovej. „Tak
sa nazýva severná časť mesta Zvolen. Svoje meno dostala podľa
travertínovej kopy Borová hora, nevýrazného pahorku, ktorý je však
významnou archeologickou lokalitou. Miestni určite poznajú bývalé
sanatórium, ktoré sa na tomto vrchu nachádza a kde sa kedysi liečila
tuberkulóza, ako aj blízke mierne rádioaktívne jazierko.“
Podľa Kudlu sa jej nenápadný vchod nachádza v severozápadnej časti tejto
kopy, v blízkosti železničnej trate medzi Zvolenom a Sliačom. „Vchod
je väčšinu roka dobre maskovaný vegetáciou, predstavuje horizontálnu
štrbinu s výškou do pol metra a šírkou až sedem metrov,“ spomenul a
doplnil, že za ňou pokračuje horizontálna jaskyňa vytvorená v travertíne
v dĺžke 77 metrov. Informoval tiež, že za vchodom sa nachádza širšia,
no nízka sieň. Na jej dne sú malé jazierka či mláky, ktoré sa plnia
priesakovou vodou pretekajúcou z nadložia. „Vďaka kryštalizácii
uhličitanu vápenatého, ktorý sem taktiež z nadložia prináša priesaková
voda, sú na dne a niektorých stenách travertínové platne. Steny a strop
sú miestami pokryté mokrým mazľavým ílom,“ vysvetlil Kudla.
Pripomenul tiež, že v zadnej časti vstupnej siene vidieť, čo urobili
ruky bezohľadných návštevníkov, ktorí poškodili kvapľovú výzdobu
jaskyne. „Za ňou chodba klesá šikmo asi tri metre a pokračuje dlhou
horizontálnou chodbou. Asi v strede chodby sú badateľné známky
rozširovania jej profilu, zrejme s cieľom jej spriechodnenia,“ ukončil Kudla.